Spôsoby ochrany prírody

Územie Poľsko-slovenského pohraničia oplýva rôznymi formami ochrany prírody kvôli prírodnému bohatstvu tejto oblasti .

Nájdete tu národné parky: Bieszczadzki a Magurski na poľskej strane a Slovenský národný park Poloniny . Tieto územia boli medzinárodne ocenené v rámci programu „Človek a biosféra” vytvorením rezervácie „Východné Karpaty”. V tejto oblasti po Poľskej strane sú: Bieszczadzki národný park, Ciśniańsko-Wetliński prírodný park, Dolina Sanu, po Slovenskej strane národný park Poloniny a chránená prírodná oblast Východné Karpaty.

Bieszczadský národný park s rozlohou asi 29 tis. ha vznikol v roku 1973. Jeho cieľom je ochrana najvyššej časti poľských Východných Karpát. Veľmi dôležitá je ochrana krajiny Poloniny, ktoré sa rozkladajú nad hornou hranicou lesa, vzácnej flóry, lesov prírodného charakteru a zvierat spojených s pôvodnými lesmi. Rôznorodosť terénu z hľadiska výšky sa odráža na bohatstvu vysokohorských aj pohorských rastlín.

Magurský národný park sa nachádza v Nízkych Beskydách, a jeho rozloha je takmer 19,5 tis. ha. Vysoká lesnatosť, kompaktný lesný komplex blízky prírodnému a prítomnosť vzácnych zvierat spôsobujú, že táto oblasť je prírodne výnimočne cenná. Nelesné plochy činí iba 5 % Magurského národného parku, avšak vďaka svojmu druhové bohatstvu sú perlou Magurskej prírody.

Národný park Poloniny sa nachádza na Slovensku blízko poľsko-slovensko-ukrajinských hraníc a má rozlohu asi 30 tis. ha. Vznikol v roku 1997, a v roku 2007 bol zapísaný do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Cenné bukové lesy sú bydliskom pre veľké dravce. Vďaka susedstvu dvoch národných parkov – ukrajinského Užanského národného parku a poľského Bieszczadského národného parku, vznikol veľký lesný komplex s unikátnou hodnotou pre stredoeurópsku flóru a faunu.

Webdesign: Heron Art Network