Fauna cicavcov poľsko-slovenského pomedzí patrí k jedinečným v krajine, predovšetkým vďaka rozsiahlym pôvodným lesom v oblasti karpatského pásma. Najcennejším a najznámejším faunistickým symbolom oblasti je skupina veľkých dravých cicavcov. Vyskytujú sa tu stabilné populácie vlkov, medveďov, rysov, a dokonca aj mačiek divých. Dravci okrem svojej všeobecnej jedinečnosti zohrávajú tiež kľúčovú úlohu pri utváraní rovnováhy v ekosystémoch. Nedostatok veľkých dravcov vo stanovištiach zvyčajne znamená rast populácie bylinožravcov, ako sú jelene a srnce. To zase vedie k narušeniu procesov obnovy lesov a značným škodám v poľnohospodárskych podnikoch. Vplyv kopytníkov na lesné procesy je dôsledkom silného tlaku zvierat na mladú generáciu stromov. Najcharakteristickejší jav je pozorovaný v karpatských lesoch v zimnom období, kedy jelene okusávaju vrcholky mladých jedlí a strhávaju kôru s lykom kmeňov mladých stromov. Tento proces sa nazýva wytkanie

V dôsledku nadmerného rastu populácie jeleňovitých vyplývajúceho z nedostatku dravcov sa druhové zloženie porastov skresľuje a v najbežnejším pre Karpaty biotope – karpatskej bučine – sa významne znižuje podiel jedle. Dochádza potom k zjednodušeniu druhovej štruktúry a lesy sa začínajú podobať monokultúram, ktoré sú oveľa menej stabilné a menej odolné voči biotickým hrozbám. Zjednodušenie druhovej, avšak tiež priestorovej štruktúry lesov naopak odstraňuje mnoho druhov flóry a fauny, čo ešte viac oslabuje odolnosť lesov. Preto ekologická zložitosť lesov vyplývajúca z veľkého množstva prvkov tak významne závisí na prítomnosti a správnom (prirodzenom) fungovaní veľkých populácií dravcov. Nie bez významu je tiež skutočnosť, že veľkí dravci „kŕmia“ mnoho vzácnych druhov pomedzí. Najpozoruhodnejším príkladom je orol skalný, ktorého prežitie v zime závisí predovšetkým na obetiach ponechaných po vlčích hodoch. Ďalšími druhmi, ktoré ťažia z obetí dravcov sú sojky, krkavce, myšiak lesný, líšky, kuny, diviaky lesné a mnoho iných druhov.